IwuHealth na nchekwa

Nsogbu - ọ bụ ... nhazi ọkwa nke ize ndụ ọnọdụ

A ịrịba ama ọtụtụ ndị n'oge a bi n'ụwa bi na obodo. Otú ọ dị, ọtụtụ ndị na-echefu na, n'agbanyeghị niile uru ha na-enye, ọ bụ ebe a na-mụbara ihe ize ndụ. The e ji mara atụmatụ nke oge a na obodo na-emekarị nwere ike na-ahuta ka a dị ịrịba ego nke ndị bi na, ụlọ ọrụ na ugbo ala. All ihe ndị a na-edu anyị na-eme ihe dị na ike na ma guzosie ike na nchekwa ụkpụrụ nduzi. Dị jikoro aka iji hụ na ọ bụghị nanị na onye nchedo, kamakwa nchebe nke ndị ọzọ nile. Mgbe ọ bụla mgbe ná ndụ nke mmadụ nile bụ ike nke na nsogbu. Nke a, ka ihe atụ, nwere ike ịbụ a mberede okporo ụzọ, ọkụ ma ọ bụ ihe ọ bụla ekperima ọnọdụ. Ndị na-esonụ na-erubere na-abụghị nanị na nhazi ọkwa nke ize ndụ ọnọdụ ga-atụle, ma ihe ka ha ghara ma ọ bụ kpochapụ.

ala

Echiche nke "nsogbu" na-achọ a pụrụ iche set nke ndị nwere ike ịkpata ihe mberede, ọdachi na ọdachi ndị ọzọ. Ugbu a, ndị na-akpata dị otú ahụ na-ekwu, n'ihi na ọtụtụ akụkụ na-anthropogenic. Mgbe niile, a ịrịba ego n'ịtụle ọnọdụ bụ n'ihi nke na-abụghị nnabata ya na ike iwu nke àgwà ụmụ mmadụ. N'aka nke ọzọ, echiche nke "nsogbu" nwere ike ji dị ka ndị a: ọ bụ a karịsịa ike ọnọdụ dị ka a n'ihi nke a nwere ike ịbụ n'ihi na ndị na-ezighị ezi mmetụta na ndụ na ahụ ike nke ndị mmadụ. Otú ọ dị, nke a na mmekọrịta na-agụnye ọ bụghị nanị na ndị bi n'ụwa, ma na-na gburugburu ebe obibi.

The nhazi ọkwa nke ize ndụ ọnọdụ

The ozuzu oke nke ihe ndị a kọwara n'elu na-omenala kere atọ isi ige: eke, nkà na ụzụ na-elekọta mmadụ. Ihe mbụ na-agụnye ụdị ọdachi na ntiwapụ nke ọrịa, na-eduga mgbanwe ndu gburugburu ebe obibi. N'aka nke ya, nke abụọ, Atiya agụnye ọdachi metụtara na ugbo ala. Dị ka ihe atụ, ihe mberede na ụgbọ okporo ígwè tracks, okporo ụzọ na na. Ọhaneze na ize ndụ ọnọdụ ji ndọrọ ndọrọ ọchịchị nkewa na niile kwere omume esemokwu mmasị.

Akpata na isi mmalite

Dị ka e kwuru na mbụ, omume nke ize ndụ ọnọdụ n'ihi na ọtụtụ akụkụ ruru ka ọdịda soro iwu na usoro nke mmadụ nche. Otú ọ dị, n'oge a na ndị ọkà mmụta kwuru na a ọtụtụ ihe metụtara omume nke onye ndị mmadụ. Ka anyị tụlee ụfọdụ n'ime ha n'ụzọ zuru ezu. Ugbu a, e nwere a nhazi ọkwa na-enye ohere ka ha kee ndị na-akpata mbibi n'ime isi ihe abụọ ige: eke na wuru. Ihe mbụ omenala ebu ụdị nile nke ngosipụta nke Nne Nature. Dị ka ihe atụ, ala ọma jijiji, idei mmiri, mbuze, wdg, nakwa dị ka ohere ọrụ n'ụdị anyanwụ radieshon na dị iche iche na mbara igwe, dị ka comets, meteorites, na na. N'aka nke ya, nke abụọ, Atiya ndị na-akpata nke ize ndụ ọnọdụ na-ebilite n'ihi anthropogenic isi mmalite. Otu n'ime ihe ndị ikpeazụ bụ omenala apụta mmadụ mere ọdachi, agha omume, na-elekọta mmadụ egwu na na.

nkà na ụzụ ize ndụ

Iji malite, tụlee ihe ndị pụrụ ịkpata ndị dị otú ahụ a nsogbu na-ebilite. Nke a bụ n'ụzọ bụ isi nile di iche iche nke ihe onwunwe na omenala na gburugburu ebe obibi na-enwe mmetụta na onye ahụ. Ka ihe atụ, ugbo ala, na-agbawa agbawa na flammable bekee na ihe. N'ihi na ha bụ a iyi egwu mgbe ọ gụrụ ụfọdụ pụrụ iche na ihe nke na-agụnye elu okpomọkụ na nrụgide, na ogige nke akpali, eletrik, nakwa dị ka iche iche na ụdị nke radieshon (now, akpa, ionizing) na na. The n'elu e ji mara ndị e nyere aha nke Ìgwè - ize ndụ mmadụ mere ọnọdụ.

ọdachi

Ndị dị otú ahụ nwere ike ime ka a n'ihi nke akpachapụghị anya na-ezighị ezi mmekọrịta ahụ gburugburu ebe obibi atụmatụ (atụ, ka ọnọdụ ibi ndụ na mpaghara). N'aka nke ọzọ, ihe ize ndụ ka ndụ na ike nke ndị mmadụ, na ihe onwunwe na eke ego na-ewere ọnọdụ n'ihi na nke na-abụghị nnabata na iwu nke omume dị iche iche a kara aka.

Mmadụ nsogbu

Nke a udi nke ihe iyi egwu na isi mmalite bụ n'ihi nke mebiri iwu nke ọha iji ma ọ bụ onye nche. Dị ka e kwuru na mbụ, ndị na-akpata nke a dị ize ndụ na-agụnye esemokwu mmasị, na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị iche iche na akụkụ ndị ọzọ nke na-elekọta mmadụ ndụ.

jikọtara isi mmalite

Human ọrụ omenala e weere na a mgbagwoju na na achị usoro, ya mere a egwu egwu ka ya mgbe iche iche. Ihe mere, n'aka, nwere ike iso ndị a ọtụtụ ihe metụtara iche iche iche iche. The N'ihi nke mmekọrịta ndị dị otú na-mbuaha ma ọ bụ jikọtara isi mmalite. Ọ bụ n'ihi na nke ha n'ụwa nke taa, e nwere ihe ọzọ nhazi ọkwa. Ọ na-agụnye atọ iche iche: eke na mmadụ mere, eke-na-elekọta mmadụ na ọhaneze na nkà na ụzụ na isi mmalite. Atụmatụ nke ọ bụla udi.

Natural mmadụ mere

Weere ize ndụ ọnọdụ - n'ihi nke Ịgwakọta nke emere na ihe ịda site mmadụ ọrụ. Ugbu a, ọtụtụ ndị nwere nsogbu dị ka a n'ihi nke acid mmiri ozuzo, smog, mbenata ala ọmụmụ, ájá oké ifufe na nsogbu ndị ọzọ.

Natural na-elekọta mmadụ

Otu a agwakọta emere na-elekọta mmadụ akụkụ. Dị ka ihe atụ nwere ike kwuru Ntiwapụ Zuru Ụwa Ọnụ nke dị ize ndụ na-efe efe. M n'aka na ọtụtụ ndị nụrụ banyere avian na ezì flu ma ọ bụ Ebola virus. Nke a na udi na-agụnye ahụ riri na ọtụtụ ebute site ná mmekọahụ nakwa dị ka ọrịa cancer na AIDS.

Social na nkà na ụzụ

Weere ize ndụ ọnọdụ - a symbiosis nke na-elekọta mmadụ akụkụ na atụmatụ nke ndụ mmadụ. Nke a na-ji a kpọmkwem udi nke ọrụ unan na ọrịa, na psychological abnormalities, nke nwere ike ime ka a n'ihi nke ulo oru ọrụ. Oddly ezu, nke a na-agụnye uka na ọrịa uche na-ebilite ke N'ezie nke mmetụta na ụbụrụ nke media ma ọ bụ pụrụ iche oru ngwá.

Onye nchedo jikoro

Mgbe amụ àgwà nke mkpa na ọnọdụ ga-ntị ka otu akụkụ dị mkpa na-akpọ "Àgwà ndị dị ize ndụ ọnọdụ." Ọtụtụ mgbe ọ na-adabere ya edebe gị ahụ ike na ọbụna ndụ. Tụlee ajụjụ a ihe zuru ezu.

Dị ka a n'ozuzu na-achị, ka kacha iwelata-ezighị ezi pụta na pụrụ ibilite ka a n'ihi nke ize ndụ ọnọdụ, ị ga-amụta mgbe niile ntị ka ha onwe ha nchedo. Nke a abụghị nanị a kpachara anya omume ke eferife, ma ikike iji zere ihe ize ndụ na-atụ anya na o kwere omume egwu. Ke adianade do, N'ezie, kwesịrị ịmara ihe ndị bụ isi iwu nke omume na oké ọnọdụ.

Olee otú ịmụta ihe?

Kacha n'oge a ndị mmadụ na-adịghị pụta ụwa instincts, nke ga-ekwe ka ha zere ndị dị otú ahụ oge, ma ọ bụ iwepụ na o kwere omume ize ndụ. Ka ọ dịgodị, ndị dị ize ndụ ọnọdụ na ndụ na-eche anyị mgbe ọ bụla nzọụkwụ. Ka ihe atụ, ọghọm iche iche iga, na-elekọta mmadụ esemokwu na ndị ọzọ na esemokwu na-enye ịrị elu a ọnọdụ na egwu kwesịrị ịrụ ọrụ ọ bụla mmadụ. Ya mere, otú ị na-ezere ndị dị otú ahụ oge? N'ezie, dị ka ọtụtụ ndị ọzọ aghụghọ, ọ pụrụ ịmụta amụta. Buru n'uche na a na-akpọ ndụ nchekwa fundamentals na-akụziri anyị na a na ụlọ akwụkwọ sekọndrị ma.

ala owuwu

Ugbu a, na ọ bụla na mba na e nwere ụfọdụ ndepụta nke ọrụ, nke a ga-emeso dị ka a n'ihi nke otu ma ọ bụ ọzọ dị ize ndụ ọnọdụ. Kemgbe ụwa, a na mgbanyụ ọkụ, ndị uwe ojii, ọgwụ aka nakwa dị ka mberede gas ọrụ. Otú ọ dị, ọbụna na-aga nke ọma ọgwụgwọ ọ bụla nke n'elu ozu dị ukwuu dị ka o kwere omume ị ga-echebe onwe gị site na-ezighị ezi mmetụta nke na-ebibi ihe na-akpata. Ka anyị hụ ihe ị chọrọ ime otú ahụ.

isi iwu

Iji chebe onwe ha site na-atụghị anya ihe omume ndị ga-akụziri onwe gị mma omume. Na nke a, n'aka nke ya, na ọ dị mkpa ịmara a ole na ole iwu. First mkpa ka anyị na uche, kwadebe onwe gị maka ezi ihe na sie ike. Na ọ bụrụ na-adịghị mkpa masịrị. Mụta otú dozie situational nsogbu. Dị ka ihe atụ, họrọ si media a ole na ole ike oge, na ihe ngwọta nke nke nwere ike ịchọ ka adọ aka ná ntị na ezi na omume. 5 ize ndụ ọnọdụ ga-adị nnọọ ezu. Mgbe ahụ mata isi na ọdịdị nke ihe iyi egwu. Soro ikpebi isi ntụziaka na ụzọ lebara ọnọdụ ndị dị otú. Tụlee gị họọrọ ụzọ nke ọtụtụ ndị na-eji. Inwale correctness nke echiche ya. Na mgbakwunye na n'elu omume nwekwara mkpa iji gaa na akaụntụ ndị na-esonụ iwu. All oge Mma anụ ahụ gị ụdị. O yighị ka ị ga-enwe ike ime ihe ọ bụla na mkpebi na-anọghị nke kwesịrị ekwesị na nkà. Ya mere, mmega ahụ, dị ka nke ọma dị ka hardening nke ahụ ga-abụ karịsịa bara uru. Mgbe niile na-akụziri a volitional àgwà. Otú ọ dị, ọ dịghị nsogbu uche na ikike aka ịnọ jụụ, ezi uche na echiche ziri ezi na ọnọdụ ọ bụla. Àgwà ndị a ga-enyere gị chọta ndị kasị oru oma ụzọ idozi nsogbu na ihe ndị kasị sie ike. Ke adianade do, ị ga-bụghị naanị mara, ma na-enwe a zuru ezu ọtụtụ dị iche iche nkà na ikike na ubi nke ike na nchekwa. Ndị dị otú ahụ a usoro iwu nke omume nke onye ọ bụla na-adị kwa ụbọchị ndụ nke ukwuu ebelata likelihood nke a ize ndụ, ma na-ebelata ya kpatara.

ọgwụgwụ

Ọtụtụ n'ime anyị ndị na-ekwu na ha ga-eme ihe ọjọọ ọ bụla. Ọ bụ N'ezie, ịja mma, n'ihi na a àgwà ziri ezi na-eme ka ndụ nnọọ mfe na-akpali. Otú ọ dị, ụfọdụ ebe nsogbu nwere ike enwetaghị anyị niile. Otú ọ dị, ịdị njọ nke na o kwere omume nsogbu ahụ dakwasịrị nzukọ isi, ga-adabere na njikere nke a ò na eru na omume.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.birmiss.com. Theme powered by WordPress.