Ahụ ike, Ọrịa na ọnọdụ
A ọkụ ọkụ na akpụkpọ.
Ụfọdụ ndị nnọchiteanya nke ndị ngosi ọkara nke ihe a kpọrọ mmadụ na-enwe nchegbu banyere otú obibi ihe nke dị ka ọkụ ọkụ na ahu. Ha ga-iche n'ebe onye ọ bụla ọzọ n'ihi na nke ha si na ya, ọdịdị, na-anya. A ọkụ ọkụ na akpụkpọ, dị ka a na-achị, adịghị eme ka ọ bụla ihe mgbu, Otú ọ dị, a oké njọ ịchọ mma mma. Ọ bụrụ na ọ na-agbala na elu nke anụ ahụ, ọ na-akpọ a papule, afụ, ihe e dere ede ma ọ bụ ọnyá.
Papula-anọchi anya ụdị ọnya, nke na-amịrị a obere ntụpọ na akpụkpọ. Ihe e dere ede - bụkwa ihe fọrọ nke nta imperceptible guzobere na akpụkpọ. Ekwu okwu nke na blisters, nakwa dị ka puzyaryh, ha mejupụtara dị otú ahụ akpụkpọ guzobere nke dị iche na mkpa mgbidi, na-enwe na a oghere na mmiri mmiri.
The ọkụ ọkụ na akpụkpọ nwekwara ike ịbụ, na akpụkpọ rashes. Ọ ga-kwuru na o nwere ike ịbụ a dị iche iche na agba, na agba nke ya, dị ka a na-achị, bụ dị iche iche si na agba. Mgbe ụfọdụ, a ọkụ ọkụ dị nnọọ iche na acha. The ọkụ ọkụ nwere ike ịbụ ma na akpụkpọ na mucosa. First mkpa ka ị mata ihe mere ndị dị otú ahụ a ọkụ ọkụ pụtara, ma naanị mgbe ime ọgwụgwọ. Mgbe kpebisiri mere, uche pụrụ iche na a ga-akwụ ụgwọ iji parameters dị ka symmetry, nakwa dị ka ebe ọkụ ọkụ ọnọdụ. Ọ bụrụ na ọ bụghị symmetrical, yiri blisters, mgbe dịcha, a ọtịta ahụhụ. Ọ bụ uru na-aṅa ntị ụfọdụ ndị ọzọ confounding ihe, dị ka: ahu okpomọkụ, ọnụnọ nke adịghị ike ma ọ bụ aza Lymph.
Ọ bụrụ na otu ụbọchị ị na-achọpụta a red ọkụ ọkụ na ihu, ị kwesịrị ị na-eche na ndị niile na perpetrators ihe omume ụmụ ahụhụ: a bụ ihe ọ bụla dị ka subcutaneous gemotoma. Ọ na-emekarị nwere ike ịbụ ma uhie ma ọ bụ aja aja na-agba. Ọ bụrụ na ị pịa ya, ọ ga-akwụsị. Ndị dị otú ahụ a nsogbu nwere ọtụtụ ihe mere, otu nke a pụrụ iche n'ebe a na-ji site a ọrịa na hemorrhagic malite. Nke a pụtara na isi nsogbu na-ejikọrọ na ihe ọ bụla ndị ọzọ karịa nke c ogbenye ọbara clotting.
A ọkụ ọkụ na akpụkpọ pụrụ izo aka a na klas nke a na-akpọ-acha odo odo. Ndị a bụ ọrịa na ndị bụ obere hemorrhages ke n'elu dermal oyi akwa. Ya mere, na akpụkpọ e nwere obere ebe nke red na burgundy agba. N'ihi ya, dị ka ọ ga-hụrụ, na e nwere aha nke nsogbu. Gịnị mere e dị otú ahụ a ọkụ ọkụ na akpụkpọ? Ihe kpatara ya dị mfe: enweghị ọbara mejupụtara, nke bụ maka ọbara clotting. E nwere ihe ọzọ kpatara ya: ụfọdụ na ime nke arịa na platelet ọrịa, ọbụna ma ọ bụrụ na ha nwere ndị dị mkpa ego.
Banyere ọgwụgwọ nke ọrịa a, ị kwesịrị ị na-amalite na a nleta a dematọlọjist. N'ihi ya, i kwesịrị ime, ma ọ bụrụ na ọrịa ahụ bụghị ẹka oké, na e nwere ọbara ọgbụgba n'ime retina anya, ma ọ bụ mucous membranes. Ọ bụrụ na ọrịa ahụ na-aga n'ihu, ọ dị mkpa ịmụta ihe oké jikoro: iwepụ na akpa ebe, leukemia na lupus.
Otu n'ime ihe ndị kasị ọrịa ndị dermatitis. Ọdịdị ya na-tụziri site mmetụta na akpụkpọ ụfọdụ abrasive ogige. Nke a nwere ike ịbụ ihe atụ, citrus ihe ọṅụṅụ, ma ọ bụ nwere ike ịchọ mma. Ụfọdụ ndị na-asọ ụfọdụ constituent nke omo, otú dermatitis apụghị izere. Ya, Otú ọ dị, nwere ike gwọrọ, na ịmachi niile na kọntaktị na ndị dị otú ahụ bekee na-eme ka iyatesịt. Iji belata itching, mmanya menthol ngwọta ga-eji.
Ọ bụrụ na ndị dị otú ahụ nsogbu akpụkpọ adịghị ka ndị a niile nhọrọ, ma ọ bụ a pụtara n'aka mgba dịghị aka, mgbe ahụ, ọ bụ oge ime ka a ọkachamara, onye ga-eweta ọrịa na ike ikwu na irè n'aka ọgwụgwọ.
Similar articles
Trending Now