Ahụ ikeỌrịa na ọnọdụ

Psychosomatics rhinitis na ụmụ. Akpata na Ọgwụgwọ

Psychosomatics rhinitis na ụmụaka na ndị okenye na-amụ site ọkachamara maka ọtụtụ afọ. Otú ọ dị, Mozis bụ mmadụ nkịtị na-aghọta ihe na-akpata nke ndị dị otú a enweghị nchịkwa ala bụghị ndị ọzọ karịa oyi, hypothermia, allergies na otú pụta. Ma ihe ma ọ bụrụ na ihe yiri ihe mere ntoputa nke dịghị rhinitis na rhinitis nchegbu ndidi n'ihi na ezi a ogologo oge na-abụghị ngwọta? Na nke a, ndị ọkachamara na-arụtụ aka na a ọgwụ ubi ka Psychosomatics. Runny imi, dị ka ntụziaka a, o nwere ike ịbụ n'ihi na a ọnụ ọgụgụ nke ihe ndị metụtara uche. Gịnị kpọmkwem na anyị ga-agwa n'okpuru.

nchịkọta

Gịnị bụ psychosomatic? Runny imi mere na ụmụ mmadụ, nwere ike ọ bụghị naanị na a n'ahụ agwa, ma na-psychological. A ihe ọmụmụ e kwuru okwu na-emekarị na na nkà mmụta ọgwụ.

Dị ka ọkà n'akparamàgwà mmadụ na ndị ọzọ na ọkachamara, fọrọ nke nta niile ụmụ mmadụ na ọrịa n'ụzọ ụfọdụ ịzụlite n'ihi psychological nkwekọ na ndị ọzọ na-anaghị ekwe na-erukwa na ụbụrụ obi, mkpụrụ obi, na uche nke onye ọrịa.

Psychosomatics runny imi na a na nwa na-ghọtara. Otú ọ dị, ọtụtụ ndị dọkịta na-arụ ụka na psychological akpata ọrịa ndị dị ka ụkwara ume ọkụ bronchial, isi ọwụwa, agbakasị bowel syndrome, ọbara mgbali Mkpa, dizziness, erughị ala, na autonomic dysfunction, ha ogologo a mara.

Na-akpata nkịtị oyi okenye

Gịnị mere e a runny imi? Psychosomatics (akpata ọrịa a na-mata n'okpuru) nke-enweghị nchịkwa na ọnọdụ na-atụle niile ọrịa ndị na-ata ahụhụ site na ya na a mgbe nile na mgbe nile.

N'ịchịkọta ihe psychological yiri akụkụ ahụ na àgwà ime mmụọ, anyị nwere ike ikwu na-esonụ: mmadụ imi-anọchi anya ùgwù onwe onye, nakwa dị ka ihe ntule nke omume ha na nke onwe ya dị ka a dum. N'ihi ya, e nwere ọtụtụ metaphorical okwu. N'ezie onye ọ bụla nụrụ banyere otu nwoke si dara mbà n'obi na obi erughị ala, nke ha na-ekwu na ọ na eyịride ya imi, na mgbe oké nganga, na Kama - ya lifts elu.

Echiche nke ahụmahụ ndị ọkachamara

Gịnị mere mmadụ nwere nsogbu na ọ dịghị òkè oghere? Gịnị bụ ha psychosomatic? Runny imi mere enweghị na-akpata, n'ihi na suppression nke ya onwe. Ọkachamara na-ekwu na mgbe na-ebufe a nnọọ ike ịtụnanya, nke a na-ejikọta ya na ihere na mmetụta, a onye nwere ike rhinitis, bụghị amenable ọgwụgwọ na ọgwụ ọjọọ.

Ọtụtụ mgbe, e nwere ọnọdụ dị otú ahụ bụ ebe ndị mmadụ na-ata ahụhụ ihere na a alụmdi na nwunye ma ọ bụ na-arụ ọrụ, ha na-enweghị ike ichebe echiche nke ùgwù n'ihi na nke ekweghiekwe ida a ezinụlọ ma ọ bụ a ebe. Ndị dị otú ahụ adịghị mgbe na-eduga ná mbibi nke ndị mmadụ. N'ime oge ahụ, ndị dị otú ahụ a psychological usoro nwere ike enwe nnukwu site ìgwè mkpesa. N'ihi ya, e nwere ọ bụghị nanị na oyi na-atụ, ma Sinusitis.

Ụkwara na imi nsụchi

Ugbu a ị maara a psychosomatic oyi. Ọgwụgwọ ndị a na ọrịa bụ na-enweghị isi na-emefu, karịsịa ma ọ bụrụ na a onye ẹyak ebe mmetụta nke mmegbu (na-arụ ọrụ, na ụlọ ọrụ ndị na-emeso ya contemptuously na na. D.). N'ihi nke a, ndị mmadụ na-ịzụlite a ụkwara na imi nsụchi. Site n'ụzọ, ndị enweghị nchịkwa phenomena pụrụ hụrụ mgbe a ọchịchọ iji gosi na ha enweghị afọ ojuju na ọnọdụ ahụ. Ọ bụrụ na-ebelata ọchịchọ ndị dị otú Mgbe ụfọdụ, ndị ụkwara ike budata njọ na ịzụlite n'ime ụkwara ume ọkụ.

Ọ ga-kwuru nakwa na ndị na-akpata nke akọrọ ụkwara na bụ ala ala, mgbe mgbe, na-esite na mgbe nile dissatisfaction na ndị mmadụ gburugburu onye na ha nnyocha.

Ọgwụgwọ ndị nkịtị oyi okenye

Olee otú iji tufuo nke a oyi? Psychosomatics a enweghị nchịkwa ọnọdụ bụ na onye ahụ ga-onwe ya ekweta na mmetụta ndị na mmetụta, nke ọ bụ mgbe niile na-amanye na-ebelata. Mejuputa ya plan, onye ọrịa kwesịrị ịkpọ ahụmahụ ọkà n'akparamàgwà mmadụ. The ọkachamara ga-enye a ọnọdụ ịgbanwe àgwà ha ndụ, nakwa dị ka mweghachi nke kwekọrọ onwe.

Akpatara ụmụ

Mere akụkụ okuku ume na usoro nsogbu ime na ụmụ? Gịnị bụ ha psychosomatic? Runny imi na a na nwa na-adị ndị ọzọ ọtụtụ ugboro karịa okenye. Ọ ga-kwuru na ndị dị otú a enweghị nchịkwa ọnọdụ na ụmụ nwere ike ime n'ihi na dị nnọọ iche iche ihe.

N'ihi na eziokwu na nwa Enyi kacha enyi ya onwe ya ruo ogologo oge dị ka akụkụ nke ezinụlọ kama onye, ọ bụ mgbe a ọchịchọ na-arịa ọrịa iji adọta uche nke nne na nna.

Ke okenye afọ ụmụ, ọ bụ nnọọ mfe mụta nwa ndị oge na nke ọ mgbe niile gbara ya gburugburu na-elekọta ma ịhụnanya, karịsịa n'oge a oyi ma ọ bụ ndị ọzọ ọrịa. N'ihi ya, nwa ahụ ụbụrụ ọfiọkde ọchịchọ ya, nke na-akpata ọrịa ahụ.

ọzọ na-akpata

Ọtụtụ mgbe, a ụkwara na a runny imi na ụmụaka-eme mgbe ibu na ụlọ akwụkwọ sekọndrị. Gịnị ka ọ bụ? The eziokwu na ahụ nwatakịrị ahụ na-agbalị ichebe ya si n'ahụ, na-eke ihe na-emeghị atụmatụ mmepụta na oge nke ọrịa.

Ọ kwesịkwara kwuru na enweghi uche ụkwara na-eto eto nwere a doro anya psychological siruru n'ike nke na-apụghị ime nke ha okwu. Ọ bụrụ na a na nwa na-amanye na-ebi ndụ site iwu na ọ dịghị nwere ikike na-ahọrọ, dị ka nke ọma dị ka ohere iji gosi na ha chere, oge bụ maa ojuju amama n'ime anabata ụkwara, ọrịa akpa ume na ụkwara ume ọkụ.

Psychosomatic ọgwụgwọ nke rhinitis na nwata

Iji nyere nwa ahụ gwọọ ya si psychosomatic ọrịa, nakwa dị ka iji merie runny imi na ụkwara, ọ dị mkpa iji gbanwee ọnọdụ gbara ya gburugburu. Dị ka anyị maara, ụmụ bụ oké mwute dị iche iche Ise-okwu. Ọtụtụ mgbe ha na-ata ụta onwe. Ya mere, na ihe omume nke esemokwu ọ dị mkpa iji dozie nsogbu ezinụlọ enweghị ọnụnọ nke nwa.

Ya mere na nwa nwere ike na-eche na ịhụnanya na-elekọta ga-gosipụtara bụghị naanị ọrụ ụlọ, ma mmetụta uche.

Nwa ọ bụla nwere ikike ha onwe ha chere na ha onwe ha ohere. Iji gbochie mmepe nke psychosomatic ọrịa na-atụ aro na ndị nne na nna na-ajụkarị ya maka ndụmọdụ, na-enye nhọrọ. N'ihi ya, nwa ahụ na-nyere a n'echiche nke pụtara.

Iji nyere nwa ha, nne na nna kwesịrị cheekwa ozo àgwà ya na ụwa. Ya mere, iji nagide psychosomatic ọrịa na-enweghị a psychoanalyst ị ga-esi.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.birmiss.com. Theme powered by WordPress.