Akụkọ na SocietyNature

Asparagus ahịhịa: nkọwa, bara uru njirimara, ngwa na nyocha

Kedu ihe sainfoin? Nke a bụ mkpụrụ ndụ nke osisi nke ezinụlọ mkpo. Ndị ọkachamara ruru iri asatọ na osisi nke aha ya. A na-anọchite anya ahịhịa, ọkara osisi na osisi.

Nkọwa botanical

Ahịhịa nke sainfoin na-amụba ruo ogo 40-80 cm. O nwere mgbọrọgwụ ogologo mgbọrọgwụ (mgbe ụfọdụ ruo mita 3) na stalk stalk. Akwụkwọ ndị ahụ nwere ọdịdị dị mgbagwoju anya - nke ọ bụla n'ime ha na-etolite site na 15-25 epupụta obere. Okooko osisi sainfoin na-ekpokọta na nku ma ọ bụ ntị, e nwere odo odo ma ọ bụ na-acha ọcha, odo na pink hues. Alaka (spikelets) nwere ike iru n'ogo 20 cm.

Nabata sainfoin na agwa ndị jupụtara na protein. Mkpụrụ nke sainfoins dị ka agwa. Iji aka ha dị mma, nwee acha odo odo-acha akwụkwọ ndụ.

Oge okooko osisi na-amalite site n'afọ nke abụọ mgbe ọ na-akụ ma na-adị site na njedebe oge opupu ihe ubi na ụbọchị mbụ nke July. Ọdịiche nke ọ bụla nwere ike ịdị ndụ karịa otu ụbọchị, ọ na-abụkarị naanị awa 12.

Ebe ọ na-etolite

Anụ ọhịa na-adị ndụ, karịsịa na ala ahịhịa juru, ebe ịta nri, na n'akụkụ ọnụ ọhịa na n'akụkụ mmiri. A na-achọta ahịhịa sainfoin na Southern Europe, n'ebe ugwu nke Africa, n'ebe ọdịda anyanwụ nakwa n'etiti etiti Asia.

Ọ naghị achọ ka ala, ọ ga-eto nke ọma na mpaghara mmiri. Nke a na-eme ka usoro mgbọrọgwụ dị ike, nke na-ewepụta mmiri si n'akụkụ miri emi nke ụwa. N'otu ebe, sainfoin nwere ike ịmalite ruo afọ asaa.

Ụdị sainfoin

Sainfoin bụ ahịhịa nke ọtụtụ ụdị dị iche iche na-anọchi anya ya, ma ihe kachasịsị bụ ihe ndị a:

  • Transcaucasus;
  • Sandy;
  • Ịgha mkpụrụ;
  • Akwụsịghị;
  • Vasilchenko (edepụtara na Red Book).

Ha nile bu ndi choro ugbo. Na banyere ihe dị mkpa ahihia sainfoin, anyị ga-agwa n'ihu.

Ezigbo mmanụ aṅụ

Osisi dị na mmanụ aṅụ - na otu ụbọchị site na hectare nke sainfoin okooko, aṅụ nwere ike ịnakọta site na 4 ruo 6 n'arọ nke mmanụ aṅụ. Nectar kasị mma na-amalite ịpụ apụ na okooko osisi, mgbe ikuku ikuku na-eru 22-25 degrees.

Dịka nkwenye site na ọtụtụ nyocha, mmanụ aṅụ sainfoin bụ ihe ọma, ụtọ na nghọta. Ruo ogologo oge ọ na-anọgide na-adị ọhụrụ ma ọ bụghị shuga. Dịka akụkụ nke mmanụ aṅụ, e nwere ascorbic acid, ọtụtụ vitamin na mineral nke mmadụ chọrọ. Mgbe oge ụfọdụ gasịrị, ọ na-enweta ụda olu dị egwu.

Ahịhịa bụ fatịlaịza

Perennial grass sainfoin na-ejekwa ozi dịka ụda ala nkịtị maka ala nke ọ na-etolite. Karịsịa, osisi ahụ na-eme ka ọ bụrụ nke sitere na phosphorus, nitrogen na organic substances. A na-ejikarị akụkụ a na-eme ihe n'usoro ihe ubi dịka onye na-echekwa ala. Nke a, dị ka agronomists, bụ otu n'ime ndị kasị dịrị ndụ, ọ na-agbanyekwa n'ala iji weghachite ọmụmụ.

Ebe nchekwa Fodder

Osisi a bụkwa nri bara uru maka ụmụ anụmanụ - ọ na-emepụta hay magburu onwe ya, n'ihi na ọ naghị atụ egwu ntu oyi ma echekwa ya nke oma n'okpuru ọnọdụ ihu igwe dị iche iche. Ndị ọrụ ugbo na-arụ ụka na ụmụ anụmanụ na-eri sainfoin anaghị adaba na ọrịa.

Tụkwasị na nke ahụ, sainfoin bụ ahịhịa na-enye mkpụrụ osisi, nke na-enye ọtụtụ mkpụrụ kwa oge. Nke a na-enye gị ohere ịme ezigbo ọka hay maka oyi.

Njirimara bara uru nke sainfoin

Ihe mejupụtara akụkụ nke osisi nke na-eto n'elu gụnyere ọtụtụ ihe bara uru. Ndị a bụ mmanụ abụba, sucrose, ndị na-edozi ahụ, acid ascorbic, enzymes, carbohydrates, carotene na fiber. Ọzọkwa, ahihia nke sainfoin jupụtara na flavones, ihe ndị nwere ihe mgbochi mkpali. Ha na-ewusi mgbidi ndị ahụ ike, n'ihi ya, a na-ejikarị ahịhịa a eme ihe mgbe a na-agwọ ọrịa ọrịa obi na ọrịa.

Ogige ndị na-enweghị nitrogen na ngwongwo ya nwekwara ike idezi ọrụ nke akụkụ eriri afọ, na-ebelata ọbara shuga na cholesterol n'ọbara, meziwanye ọrụ nke ịmịnye nri sitere na ngwaahịa ọkụ.

Ascorbic acid enyere aka ime ka ahụ mmadụ dịgasị iche iche na-efe efe, na-ewusi usoro nhụjuanya nke etiti ahụ, na-eme ka mgbochi ahụ laghachi azụ, na-enyere aka iji nwetaghachi ọzụzụ.

Espartet - ahihia, nke di n'ime ihe ndi ozo nwere vitamin rutin, nke aru mmadu enweghi ike ime n'onwe ya. Ọ na-enye aka belata ọbara ọgbụgba, na-eme ka mkpụrụ ndụ ọbara uhie dịkwuo elu ma na-ebelata fragility nke capillaries.

Esparset - osisi ọgwụ

Iji sainfoin n'ime ụmụ nwoke, testosterone na androgens na-emepụta, nke dị mma maka ọrụ nwoke na nwanyị. Dị ka ndị ọrịa na-etinye ọgwụ ọgwụ ahụ si kwuo, ha na-enwe mmekọahụ na-emekarị, iwu ụlọ, na-amụba libido na ụba na-emepụta mmepụta. Ụmụ nwanyị na-etokwa ihe onwunwe nke sainfoin dịka onye na-agwọ ọrịa nke ọma - ọ na-enwe ike ịmalite inwe mmetụta nke akụkụ ndị dị nso na ime ka agụụ gwụ.

Esparset bụ mmelite mmegha. Tinye ya iji chebe onwe gị pụọ na ọrịa ndị na-efe efe, na ịgwọ ọrịa shuga. A na-ejikwa ya maka ọgwụgwọ ọbara ọgbụgba, nsogbu na ovaries, normalization nke oge ịhụ nsọ, ọnọdụ hormonal, n'oge menopause na na oge tupu mmalite nke menopause. A na-ejikwa ya maka ihe mgbu na-egbu mgbu mgbe ị na-ahụ nsọ.

Sainfoin na enyere aka na iweghachi ma melite ọrụ nke eriri afọ na afo.
Ọzọkwa, a na-ejikarị ahịhịa sitere na ya eme ihe maka usoro ịchọ mma. A na-eji mmanụ aṅụ nke ahịhịa a eme ihe maka ikpocha, na-eche ihu mkpuchi na ntutu isi.

Contraindications maka ojiji

Osisi anaghị egbochi ya iji ya eme ihe, ma e nwere ndị nwere enweghị ndidi ma nwee ike ịdaba na sainfoin. Mgbe ufodu n'ime nwanyi mgbe o jiri ya, enwere uzo nke testosterone.

E nwere uru ole na ole nke ahịhịa, ma maka inwe obi ike karịrị iji, ọ ka mma ịjụ dọkịta.

Ịgha mkpụrụ na-eto eto

Na obodo CIS, ụdị osisi atọ na-eto eto: agha, ájá na Transcaucasia. Ọtụtụ na-eji ya maka ihe oriri ma dịka mmanụ aṅụ.

Ndị kacha dịrị na ya maka osisi bụ ọka, kụrụ na poteto. Ọ bụ ekwesighi ịhọrọ ala maka ịkụ sainfoin, nke anyanwụ na-etolite na mbụ.

Iji meziwanye ọnọdụ maka uto ya, a ghaghị ịkwanye ala elu nke ala ahụ ma gwuo ya (tupu na mgbe ịgha mkpụrụ). Tupu ịgha mkpụrụ ọ dị mkpa iji jide n'aka na ụwa enweghị nnukwu lumps ma ọ bụ n'efu. A ghaghi icheta ya na sainfoin adighi-acho onodu mmiri di elu n'elu ala.

Ọ bụ ekwesighi-akụ a osisi ke acid Ona, dị ka ha na-emepụta-agụghị oké nodule bacteria. Enwere ike idozi nke a site na itinye usoro nkwụsị. Ọzọkwa, osisi asparagus adịghị amasị onyinyo.

Tupu ịgha mkpụrụ, a ghaghị itinye ala "ogbenye" na potash na fatịlaịza phosphorus tupu ngwụsị nke ọnwa Ọktoba (fatịlaịza ahụ ga-emerụ tupu ịmị mkpụrụ). A na-atụ arokwa ka a gwọọ mkpụrụ osisi ndị nwere ike iji melite germination.

Mkpụrụ ahụ na-amalite n'oge opupu ihe ubi, ha na-eme nke a na ngwakọta ahịhịa, nke ga-emecha mee ngwa ngwa maka nri anụmanụ. Ụzọ kacha mma ịgha mkpụrụ bụ akara. Ọ dị mkpa iji nyochaa ịdị omimi nke akuku, o kwesịghị ịfe 2-3 cm. Ọ bụrụ na omimi dị ukwuu, ahịhịa sainfoin agaghị ebili ma ọlị. Mkpụrụ mkpụrụ na ya bụ 100 grams nke osisi kwa mita mita 100 nke ala. Mgbe ịgha mkpụrụ n'ala a ghaghị ịpịkọta ya.

Na ezi akuku, dị ka ọtụtụ nyochaa, osisi ahụ adịghị mma, dị mfe ịkwalite, jiri nwayọọ na-anabata ụkọ mmiri na ntu oyi. Ihe ndi mmadu nile choro choro site na sainfoin nke agha (vikolistny).

Dịka ị pụrụ ịhụ, a na-ejikarị sainfoin (ahịhịa) mee ihe na akụ na ụba mba. Ọnụahịa nke mkpụrụ ya dị ala: ná nkezi, ha na-eri 40 rubles kwa 1 n'arọ.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.birmiss.com. Theme powered by WordPress.