Ahụ ikeỌrịa na ọnọdụ

Taa eriri afọ - Ọdịdị, ọrụ, ọrịa

Taa eriri afọ bụ otu n'ime ngalaba nke mkpa eriri afọ, na ogologo nke nke bụ ihe 4-5 mita. Ọdịdị nke ahụ obere eriri afọ na-agụnye ndị duodenum, sochiri a taa, na na mgbe ahụ - na ileum. Gootu si n'akụkụ niile na-kpuchie na a shei, nke a na-akpọ peritoneum na bụ mmasị na azụ mgbidi nke afo na iji mesentery. Odude jejunum na ekpe ọkara nke abdominal uji eze. Na ihu abdominal mgbidi A na-atụ na alọ mpaghara, na n'akụkụ nke afo, nakwa n'aka ekpe iliac fossa. bowel loops mere ndokwa na kwụ na oblique ntụziaka. jejunum ofụri ogologo nke 2/5 nke ngụkọta ogologo nke obere eriri afọ. Tụnyere ndị ileum taa nwere thicker mgbidi na ibu n'obosara nke dị n'ime lumen. Ọ dị iche na ọnụ ọgụgụ nke villi na folds nke na-ewekarị na lumen, ọnụ ọgụgụ nke arịa ndị ọzọ, ma lymphoid mkpụrụ ndụ, na iche, bụ obere. Clear ókè nke mgbanwe site na otu akụkụ nke eriri afọ n'ime ọzọ adịghị.

Ọdịdị nke mgbidi

Si n'èzí ya kpuchie a pụrụ iche gootu shei nile. Nke a bụ peritoneum, nke na-echebe ya ma na larịị esemokwu bowel anya nko ọnụ. Peritoneum converges na n'azụ nke eriri afọ, na otú kpụrụ mesojejunum. Ọ bụ na e nwere ọbara arịa na irighiri akwara, na lymphatic capillaries na-eri nri gootu na-ebu site na ọ bụghị nanị na ndị nri mkpa site ahụ, ma na-egbu egbu mmebi ngwaahịa, nke ahụ neutralizes imeju.

Nke abụọ oyi akwa nke ezigbo muscle anụ ahụ, nke n'aka nke Nleta abụọ n'ígwé nke emep uta eri. N'èzí longitudinal emep uta eri na-mere ndokwa, na okirikiri n'ime. Ruru ha mkpi na-atụrụ nke chyme (nri na e oghe-arụ ọrụ bekee nke digestive tract na aga na ngalaba) agabiga lumen nke eriri afọ ma na-enye ahụ niile nri. The usoro nke soje mkpi na-atụrụ nke emep uta eri na-akpọ peristalsis.

Functionally mkpa oyi akwa

The gara aga abụọ n'ígwé enye ịgazi ma na-echebe, ma nri niile absorption usoro-ewe ebe abụọ ikpeazụ. N'okpuru muscle oyi akwa bụ submucosa, ya bụ na ọ nwere a mkpa gootu ọbara Lymph capillaries, lymphatic anụ ahụ ụyọkọ. Slimy oyi akwa sikwa n'ime lumen nke folds, adịru mmiri n'elu-aghọ ibu. Ke adianade do, n'elu mucosa abawanye ụra, ha nwere ike hụrụ naanị n'okpuru a microscope, ma ọrụ ha dị ezigbo mkpa. Na ha na-enye a mgbe nile ọkọnọ nke nri nke ahu.

ụra

Ụra - a Filiks mucosa, onye n'obosara bụ naanị otu onye na milimita. Ọ na-ekpuchi ha columnar epithelium, na n'etiti ndị lymphatic na ọbara capillaries. Ọzọkwa glands, nke na-dị na mucous ekenyela ọtụtụ-arụ ọrụ bekee, imi, homonụ, enzymes, na-eme ka usoro nke mgbaze. Capillary netwọk dị nnọọ penetrates na mucous akpụkpọ ahụ na-abatakwa venules jikọrọ ọnụ, ha, tinyere ndị ọzọ arịa na-etolite Portal akwara, nke na-eburu ọbara imeju.

Ndị ọrụ na-arụ a dabere gootu

Isi ọrụ nke eriri afọ - bụ nhazi na absorption nke nri, nke a na mbụ-emeso ya na aga na akụkụ nke digestive tract. Food n'ime ebe a mejupụtara ndị amino asịd na ndị mbụ na-edozi, monosaccharides, n'oge gara ex carbohydrates na ọdụdụ asịd na glycerol (onye na ghọọ lipids). Ọdịdị na-enye maka jejunal villi, ọ bụ n'ihi na ha niile na-abatakwa ahu na ike ga-eji dị ka a potassium ihe onwunwe. Amino asịd na monosaccharides ịdaba imeju, ebe ha na ihe ndị ọzọ mgbanwe na ụdi penetration n'ime systemic mgbasa, na abụba na-etinye obi gị dum Lymph capillaries, wee tinye lymphatic arịa, ma si n'ebe ahụ ha diverge na ujo Lymph ofụri idem. Ihe ọ bụla nke na-adịghị a nwalere iji chọpụta uru na jejunum, dara n'ime n'ihu ngalaba nke eriri afọ, nke na-guzobere na n'ikpeazụ stool.

Nkịtị ọrịa - otu nzọụkwụ

Taa eriri afọ nwere ọtụtụ ọrụ na-anọghị nke bara ma ọ bụ ọrịa na-arụ ọrụ kwesịrị, enweghị na-eme ihe ọ bụla nsogbu. Ma ọ bụrụ na a ọdịda emee, ọ bụ uru na oge ịhụ a ọkachamara. Inyocha ndị jejunum, dị ka dum obere eriri afọ bụ ike, na nyochara ndị dị oké mkpa. Inyocha, nke mbụ niile, kwesịrị cal, onye nwere ike ịgwa ụdị ọdịda ka mere na ngiri-afọ-. Ma ọ dịghị ihe ọjọọ ga-banal nnyocha ma palpation (palpation).

Variants nke nsogbu na jejunum nwere ike ịbụ uka, ma a na-adịkwaghị na-daa ọrịa nke ịwa ahụ, ọgwụgwọ na-efe efe na okike. On a na-adabere na ọgwụgwọ, nakwa dị ka ndị oke nke otu ọkachamara bụ onye pụrụ inyere tufuo ọrịa.

Na ihe bụ gaa a dọkịta na-awa?

Rụtụ aka na kwesịrị ekwesị ọkachamara eguzo ọrịa, ọgwụgwọ nke nke ga-achọ ịwa ahụ. Championship ebe a na-ewe oncology, ịza aza na benign Filiks nwere ike ịbụ nnọọ iche iche, na aha ha na-adabere na ihe histopathology mkpụrụ ndụ bụ na ha mejupụtara. Akpụ ibu nwere ike ma na lumen mgbidi na atugharị. Mgbe ibu na-aga n'ime lumen, e na-agba ọbara ma ọ bụ ihe mgbochi, nke na-achọ ozugbo ịwa ahụ aka.

Ọ nwekwara ike ịbụ a bowel mgbochi, nke e mere site spasm, mgbochi nke nsia lumen ma ọ bụ intussusception (mgbe otu akụkụ nke eriri afọ odụk ọzọ). Ịwa ahụ ọgwụgwọ na a n'onwe jejunal ọrịa nwekwara achọ ịwa ahụ ngwa ngwa. Mgbochi nwere ike n'akụkụ ndị ọzọ nke eriri afọ, ebe mkpa nlegharị abdominal X-ray, nke ga-enyere guzosie nchoputa.

Ọtụtụ mgbe, e dị otú ahụ daa ọrịa dị ka diverticulitis. Ọ bụ ihe na mbufụt nke ihe odide ntụkwasị nke jejunum, nke a na-akpọ a diverticulum. Nọmalị, ọ bụ, na ya ọnụnọ bụ a congenital nkwarụ. Ọ bụrụ na ọ na-achọ-adọ nchoputa nke mbufụt, nke na-agụnye mkpesa nke ihe mgbu, fever, erughị ala nke abdominal mọzụlụ. The ikpeazụ nchoputa bụ na ọrụ table, na mgbe ahụ na-egosi na histopathology.

ọrịa ndị ọzọ

Jejunum nwere ike mee ka a ọtụtụ nsogbu na mkpa iji ghọta dọkịta na-awa. Mgbe ụfọdụ, ihe na-egbu oge na-arịa pụrụ iduga ọnwụ nke onye ọrịa. Na e Crohn ọrịa, nke ike agwụ na agba ọbara, ahụ etuto na ndị ọzọ nsogbu. Ụfọdụ ọrịa nwere ike akpaghasị ọrụ nke jejunum, na-agbake ha, na-achọ ịwa ahụ. Ka ihe atụ, adhesions nke abdominal cavities, karịsịa n'ebe ndị nọ n'ọrụ òkè nke obere eriri afọ nwere ike ịchọ ịwa excision nke adhesions. Ịkpa ọgwụgwọ si eme eji na helminthic mbuso agha, mgbe ọdịiche na-anọkwasị na a obi ụtọ nke ikpuru.

Na ihe bụ gaa a therapist?

The therapist nwekwara ọrụ ahụ ịrụ. Ọ N'ezie, ọrụ bụ ihe na-erughị na nke dọkịta na-awa, ma ọ bụ ọ na-erughị eme. On n'ubu nke ọkachamara na-aga ọrịa nile na mkpali mgbanwe jejunum. Nke a afọ, nke nwere ike ịbụ nnukwu ma ọ bụ ala ala, agbakasị bowel syndrome na ọrịa ndị ọzọ. The ojiji nke a mkpa mee na ọrịa ndị a na-adịghị chọrọ, ma competently na n'ụzọ ziri ezi kenyere ọgwụgwọ aka Bibie nke ọrịa na-enwetaghachi ọṅụ nke ndụ.

The ọrịa anaghị ehi ụra

Ọ bụ mba na nzuzo na taa eriri afọ na e dere n'ime ya lumen a nnukwu ọnụ ọgụgụ nke Micro-ntule. N'etiti ha, e nwere ezi ihe na bara uru maka ahụ, na e nwere ndị ọjọọ, ndị na-mgbe niile na-agbalị imerụ. Dịghịzi usoro na-ejide azụ na onslaught nke pathogenic microorganisms, ma mgbe ụfọdụ ọ na-apụghị ịnagide ya isi ọrụ, na mgbe ahụ na-amalite na-efe efe. Ọtụtụ mgbe, ndị ahụ nwere ike ịbụ adịghị mma agbata obi, ikpuru na-agbalịsi ike na-ahụ zuru okè ebe obibi, nke bụ maka ha taa eriri afọ.

Na lumen nke obere eriri afọ pụrụ ịzụlite ọtụtụ ọrịa, dị ka ọnyụnyụ ọbara, ọrịa ọgbụgbọ na ọnyụnyụ, ọrịa ịba, Salmonella na ọtụtụ ndị ọzọ. Mgbaàmà na ha ime ka ịdị iche iche, ma yie ha nwere - na ọ bụ afọ ọsịsa. Ọ nwere ike a dị iche iche na agba na-esi isi, ike doped na ma ọ bụ enweghị ha, nakwa dị ka ọbara ma ọ bụ mmiri. The ikpeazụ mgbe na-ekpebi pathogen etinye bacteriological ule nke ihe onwunwe-enwupụta. Mgbe ahụ, nke dabeere na uche nke nje ka ọgwụ nje, na-esonụ ọgwụgwọ. mata helminths nwere ike, nke a ga-enye a stool sample, na ga-enyere tufuo ha naanị-efe efe.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.birmiss.com. Theme powered by WordPress.