Ahụ ikeNa nkà mmụta ọgwụ

Chlamydia: Mgbaàmà, Diagnosis, Ọgwụgwọ

Taa urogenital chlamydiosis - otu n'ime ihe ndị kasị ebute ná Mmekọahụ. Otú ọ dị, ndị a bacteria nwere ike imetụta ọ bụghị nanị genitourinary usoro. Chlamydia mmadụ pụrụ ịbụ conjunctivitis, proctitis, oyi baa, pharyngitis, osteoarthritis na ọtụtụ ọrịa ndị ọzọ.

E nwere ọtụtụ ụdị nke bacteria na ike wakporo ahụ mmadụ. Ka ihe atụ, Chlamydia psittaci akpata psittacosis, ibunye ọ na-abịa site na ụmụ anụmanụ na nnụnụ.

Chlamydia pneumoniae bụ a na-akpata pharyngitis, oyi baa, nnukwu akụkụ okuku ume na-efe efe, akpịrị throats na ndị ọzọ na akụkụ okuku ume na ọrịa. Ihe wetara ụdị - bụ Chlamydia trachomatis. Ha, e nwere 15 umu. Ndị a bacteria nwere ike ime ka Ọrịa anya bụ trachoma, Venereal lifrogranulematoz, urogenital chlamydiosis, egbu mmekọahụ usoro nke ndị inyom na ndị ikom, na-eme oké njọ nsogbu.

Ọ bụrụ na ahụ nwere chlamydia, mgbaàmà-adabere na ahụ ha mere. Na atụmatụ ndị a na ọrịa bụ na ọ pụrụ ịbụ a ogologo oge na-enweghị na-egosi onwe ya. Ọzọkwa, ihe mgbaàmà nwere ike ịbụ ya mere nwayọọ na ndị mmadụ dị adịghị enye ha uru.

Chlamydia pụrụ imetụta dị iche iche akụkụ, ma ọtụtụ n'ime ihe niile ha "ịhụnanya" na columnar epithelium nke Genital tract. Na nke a, ha ime ka urethritis, cervicitis, prostatitis, epididymitis, salpingitis na ọrịa ndị ọzọ.

Ọ bụrụ na ndị urogenital tract gburu chlamydia, mgbaàmà pụrụ ịgụnye ndị na-esonụ:

  • Mmịpụta (mucopurulent);
  • itching, ọkụ sensashion na genito-urinary akụkụ;
  • nkọ mgbu n'oge urination, ọ bụ ugboro ugboro;
  • mgbu na perineum na scrotum;
  • ozizi nke testicles;
  • fallopian tube ihe mgbochi na o kwere omume Vol;
  • mgbu na afo, njọ nsọ ya.

Ọ bụrụ na ndị a phenomena dị ugbu a, ọ dị mkpa iji gaa na nke dọkịta ozugbo. Otú ọ dị, e nyere njupụta nke ọrịa na ọchịchọ ya iji na-ezo osimiri, kwesịrị ịbịa mgbe screening, tinyere ndị ọzọ na ebute ná Mmekọahụ. Nke a bụ eziokwu karịsịa na-eto eto na otutu mmekọ.

Ọwọrọ Chlamydia tinye aru ahu site inwe mmekọahụ. Ọzọkwa, nke a emee na onu na gbasara ike mmekọahụ. Ma e nwekwara ụzọ n'ụlọ. Ke adianade do, na-arịa ọrịa nwaanyị na-amụ nwa nwere ike ife efe nwa ahụ. Na-emekarị, mgbe a na-ata ahụhụ ụzọ na akụkụ okuku ume na usoro.

Chlamydia na ụmụaka, ihe mgbaàmà ndị ahụ bụ:

  • purulent orùrù si anya, cornea abụghị mebiri emebi (chlamydia anya);
  • neonatal oyi baa (mkpụmkpụ nke ume, cyanosis, ọdụdọ, enweghị fever, ala ala).

Okenye oftolmohlamidioz-egosi dị ka a nlọghachi a ugboro ole na ole a afọ na-agafe na ha. Ọ bụrụ na gburu site inhalation, mgbe ahụ, e nwere ọtụtụ ugboro oyi na ruo ogologo oge ụkwara na nsogbu. The ọrịa nwere a-adịghị ala ala relapsing N'ezie.

The ụmụ agbọghọ pụrụ ịzụlite vulvovestibulovaginit mgbe nje chlamydia. Ọ na-esonyere agbapụta n'ahụ, itching na Genital tract, Ugboro urination.

Dị ka a n'ihi nke unprotected gbasara ike mmekọahụ na ikensi nwere ike ịmalite parasitize chlamydia, ihe mgbaàmà nke a na-agụnye:

  • anorectal mgbu;
  • mucous agbapụta n'ahụ.

Diagnosis ndị a bacteria na ahụ mmadụ na-rụrụ site PCR, agha, PIF, RNIF, ELISA, Microscopy. Emeso chlamydia, mgbaàmà nke nwere ike-abiaghi, ga-mgbagwoju.

Ke adianade vitamin na ọgwụ nje na-ahọpụta ume ọhụrụ ọgwụ ọjọọ. N'oge ọgwụgwọ ekwesịghị ịbụ na-enwe mmekọahụ na-aṅụ mmanya. Irè nke ọgwụgwọ bụchaghị achịkwa assays. Agha, PCR na IgA kwesịrị ọjọọ, na IgG titers belata ọtụtụ ugboro.

N'ihi ya, chlamydia, mgbaàmà nke nwere ike-abiaghi, ga-abụrụ na-emeso. Enweghị ndị dị mkpa ọgwụgwọ ha nwere ike ime ka infertility na ndị ọzọ ọrịa. Ọgwụgwọ kwesịrị mgbagwoju, na ya nnyocha e mere.

Similar articles

 

 

 

 

Trending Now

 

 

 

 

Newest

Copyright © 2018 ig.birmiss.com. Theme powered by WordPress.