Ahụ ike, Ọrịa na ọnọdụ
Gịnị na-eme mgbe splin mgbu? Mgbaàmà na Ọgwụgwọ
Ọ ka na-eme na mgbaàmà nke ọrịa egosipụta onwe ha, nke igba apụ n'anya ngwa ngwa na-adịghị anya echefu. Ma nke a jụụ bụ naanị ruo nwa oge, n'ihi na nkọ na mberede mgbu, dị ka a na-achị, bụ ihe ịrịba ama nke a mgbagwoju ọrịa. Ọ bụ ya mere mkpa ka ntị ọ bụla ọrịa, na ọ bụrụ na ọ dị mkpa, mma ịhụ dọkịta. Ihe atụ, mgbe splin mgbu (mgbaàmà n'otu oge nwere ike owụt nkọ igbu mgbu), ọ bụ mma ghara ịdị na-eyigharị nsogbu ruo ogologo oge, na-ahụ a ọkachamara.
mkpa ahụ
The splin bụ ihe dị mkpa ọrụ na n'ozuzu usoro nke ahụ mmadụ. Nke a ahu ọcha ọbara si iyuzucha ha mkpụrụ ndụ ọbara uhie, na-ebibi ha ma na-eduzi ọhụrụ mmiri nke ọbara ka ụmị ọkpụkpụ n'ịwa ọhụrụ mkpụrụ ndụ. Mgbe splin mgbu, mgbaàmà nwere ike mere site na ndị dị otú ahụ ihe:
- Mmebi nke akụkụ a nke ahu. Ọ nwere ike mere site na bruises, na-efega nke a masịrị ihe, na na. Ịmata ihe dị iche mechiri emechi na-emeghe imebi. Ha nwere ike so dị otú ahụ ihe mgbaàmà dị ka pallor, nrụgide dobe, mụbara obi ọnụego na ndị ọzọ. Serious unan nwere ike so na-agba ọbara n'ime afo.
- Ọrịa. Ọrịa ndị dị ka ịba, anthrax, septicemia, na ndị ọzọ nwere ike ime ka ihe mgbu na ahụ.
- Infarction nke splin. Nke a na ọrịa bụ guzobere egbochi mkpụkọ nke ọbara na ahụ, nke nwere ike ime ka ihe mgbu na splin. Ihe mere nke a - na mbufụt nke splin, leukemia, atherosclerosis na ọrịa ndị ọzọ.
- Ụkwara nta.
- Nje ndị ọzọ.
- Splenic etuto.
therapies
Ọkachamara nwere ike ikwu ahụ n'ihi etuto ahụ na ndị ọzọ na-esi ike ọrịa nke splin. Iwepụ ya, dị ka ọtụtụ ndị kweere, adịghị eduga kpọmkwem mgbanwe ahụ mmadụ. Otú ọ dị, dị ka ọnụ ọgụgụ nke ndị na-enweghị splin, belata ndu ndimmadu, mụbara susceptibility ka malitere ịrịa na ọrịa na-na na.
E nwekwara eziokwu nke zuru ezu na-agwọ ọrịa nke ahụ site ọzọ n'aka. E nwere ọgwụgwọ site na iji eke Efrata, dị ka dị iche iche herbs, propolis na eze jelii. Nke ikpeazụ nhọrọ na-atụ aro iji kwa ụbọchị ụtụtụ na ihe efu afo (1 g, a ga-enịm n'okpuru ire).
Traditional Ezi ntụziaka
Mgbe splin mgbu (mgbaàmà nke malaise atụle mbu), anyị nwere ike iji usoro ndị a:
- Kwadebe a decoction nke hà òkè nke Fikiere herbs - Calendula na yarrow. Iji mee nke a, wụsa ngwakọta (20 g) e sie na mmiri (0,5 L). Inye banyere 40 nkeji. Weere na ụtụtụ na mgbede maka ọkara a cup.
- Efere si minced raw chicory mgbọrọgwụ (20 g) na otu iko esi mmiri. Na-esi ọnwụ ka ọkara otu awa, na-aṅụ otu ngaji 3 ugboro n'ụbọchị.
- Yet drunken cones (10 g) nke mmiri ọkụ (1 cup). Ka-eguzo 30 nkeji, iji dị ka na aga na Ntụziaka.
- Mee ka ihe ọṅụṅụ nke radish, beets na carrots. Iji mee nke a, i kwesịrị iri na akwụkwọ nri ma ọ bụ grated na ngwaọrụ ọzọ. Ihe ọṅụṅụ enubanye karama nke ọchịchịrị iko, na omume rụrụ okwuchi. Ikpo nke arịa na onunu na ubé kpụ ọkụ n'ọnụ oven maka banyere 3 awa. Iwesa pụtara otu spoonful a ụbọchị ugboro atọ n'ihi ọnwa 3.
Ọ bụrụ na splin mgbu (ebe mgbaàmà nwere ike ịbụ ma doro na ehichapu) nwere ike ikwu ozugbo ohere a dọkịta. Early nchoputa pụrụ inye aka ịnagide oké ọrịa.
Similar articles
Trending Now